Keď sa telo zrazu vzoprie a myseľ zaplaví nevysvetliteľný strach, minúty sa zdajú byť hodinami. Tetanický záchvat a panický atak majú veľa spoločného. Obe situácie vyzerajú navonok dramaticky a človek, ktorý ich prežíva, má často pocit, že prichádza o život. Dobrou správou však je, že hoci sú tieto stavy nesmierne nepríjemné, nie sú priamo život ohrozujúce. Kľúčom k ich zvládnutiu je správna technika dýchania a vedomie, že to čoskoro prejde.
Tetanický záchvat a sila dychu
Tetánia je v podstate stav zvýšenej dráždivosti nervovej sústavy. Najčastejšie vzniká v dôsledku nedostatku horčíka v kombinácii s dlhodobým stresom. Keď záchvat prepukne, postihnutý začne pociťovať brnenie v rukách, nohách alebo okolo úst. Svaly môžu prejsť do kŕčov, ktoré sú typické najmä pre prsty na rukách, kedy sa dlane sťahujú do takzvaného pôrodníckeho gesta.
Prvou pomocou číslo jeden je úprava dýchania. Človek v tetánii zvyčajne dýcha príliš rýchlo a plytko, čo spôsobuje nerovnováhu plynov v krvi. Tu pomôže jednoduchý trik. Ak máte po ruke papierové vrecúško, nechajte dotyčného dýchať doňho. Ak vrecúško chýba, postačia spojené dlane priložené k ústam a nosu. Týmto spôsobom človek spätne vdychuje oxid uhličitý, čo pomôže uvoľniť svalové napätie a upokojiť metabolizmus.
Dôležité je zostať pri dotyčnom a hovoriť naňho tichým a monotónnym hlasom. Uisťujte ho, že kŕče povolia hneď, ako sa dych upokojí. Ak je to možné, podajte mu pohár vody s rozpustným horčíkom, no robte to až vo chvíli, keď je schopný bezpečne piť.
Panický atak a hľadanie bezpečia
Panický atak sa od tetánie líši tým, že jeho jadro leží v psychike, hoci fyzické prejavy sú rovnako intenzívne. Srdce bije ako o závod, hrudník sa zviera a prichádza nával tepla alebo naopak triaška. Človek má pocit, že sa zblázni alebo že mu zlyháva srdce. Pri panike dýchanie do vrecúška nemusí byť také účinné ako pri tetánii, pretože tu potrebujeme odpútať pozornosť od vútorného hororu k vonkajšej realite.
Vyskúšajte techniku uzemnenia. Požiadajte osobu, aby vymenovala päť vecí, ktoré vidí okolo seba. Potom štyri veci, ktorých sa môže dotknúť, tri zvuky, ktoré počuje, dve veci, ktoré cíti nosom a jednu chuť, ktorú má v ústach. Táto metóda núti mozog prepnúť z emočného módu do racionálneho premýšľania.
Pri panickom ataku sa vyhýbajte vetám typu nešial alebo upokoj sa. Miesto toho radšej povedzte, že ste tam s ním a že je v bezpečí. Pomáha aj fyzický kontakt, ale vždy sa vopred opýtajte, či sa dotyčného môžete dotknúť. Niekedy stačí pevne chytiť za ruku, inokedy je lepšie nechať človeku jeho osobný priestor. Dýchanie by malo byť hlboké, s dôrazom na dlhý výdych, ktorý prirodzene aktivuje relaxačnú časť našej nervovej sústavy.
Oba stavy majú spoločného menovateľa a tým je vyčerpanie. Po doznení záchvatu býva človek veľmi unavený a ospalý. Doprajte mu čas na regeneráciu v tichom a tmavšom prostredí. To najdôležitejšie, čo môžete urobiť, je zachovať chladnú hlavu, pretože váš pokoj sa prenesie aj na toho, kto ho práve stratil.